Kambodža.Jej čaro, ale aj bieda a utrpenie....

Budapešť-Doha,Doha-Phnom Penh.A po 15.hodinách v lietadle a 17. celkovo vystúpite na letisku,ktoré Vám otvára dvere do iného sveta.Do sveta,kde počas vlády červených Khmérov mal ľudský život hodnotu jediného zaťatia motykou do hlavy.....Strašné čo len predstaviť si to,ešte strašnejšie zažiť a možno úplne najstrašnejšie prežit....Nechcem tu písať o utrpení,ktorým musel tento úžasný národ prejsť,aby sa dnes pomaličky odrážal od samého dna....Naša skupina turistov má 5 členov,ale pravdu povediac, hlavným motívom našej návštevy bola snaha pomôcť deťom, ktoré sa narodili s HIV a ktoré sú dnes vďaka starostlivosti dobrovoľníkov zo Slovenska na najlepšej ceste prežiť túto hroznú chorobu a zaradiť sa do normálneho života.V takýchto chvíľach sa chce človeku naozaj úprimne zvolať - vďaka ti lekárska veda, vďaka vám ľudia !

Dnes sme navštívili domov detí House of familly v Phnom Penhe,ktorý zriadila Vysoká škola svätej Alžbety v Bratislave.Jej zakladatel, profesor Krčméry je nielen lekár, ale predovšetkým človek,prepáčte pán profesor , ČLOVEK, ktorý venuje rozhodujúcu časť svojho života iným, hlavne chorým deťom v Ázii, či v Afrike.My sme v rámci našich možností doniesli deťom notebooky a tablety zase venovala deťom  spoločnosť Morezliav.sk. Takže aj im patrí veľká vďaka!Dnes sme  ešte tu na mieste kúpili bicykle a pre najmenších aj 4 kolobežky.Kolobežky preto, lebo  moje netere Lenka a Katka  mávajú občas aj skvelé nápady.V sobotu im ich budeme odovzdávať a už teraz sa tešíme na tie prešťastné detské oči...Ale ako poznám osádku nášho "zájazdu", našťastnejší budeme my z detského šťastia.Potom nás takáto istá povinnosť, pardóóón radosť bude ešte čakať v Sihanoukvill, kde je obdobný domov, tiež zriadený sv.Alžbetou.Inak všetky deti sú siroty,ale vďaka Bohu, majú dnes šancu zaradiť sa do normálneho života.Bieda v Kambodži je veľká,priemerný plat sa pohybuje na úrovni cca 120 dolárov.Takmer polovica obyvateľov je negramotných,povinná školská dochádzka nejestvuje,elektrifikovaných je len asi 32% územia...Turistický ruch naberá pomaly na obrátkach a to je skvelý znak toho,že sa krajina pomaličky hýbe dopredu.Ich kráľ Norodom  Sihamoni mimochodom študoval kedysi v Prahe, takže ak tu človek povie Czexoslovakia, množstvo ľudí vie, odkiaľ prichádzame.

Doprava v Phnom Penhe je niečo tak fascinujúce, že je to ťažké opísať.Tisíce motoriek a miestnych taxíkov tuk-tukov vám však zabezpečia prevoz kamkoľvek potrebujete.Ste v Ázii,ceny treba zjednávať, lebo ja som mal navyše  pocit, že toto je neodmysliteľná súčasť tuk-tukárskej profesie a bez nej by sa im žiadna furmanka ani nerátala.Na trhu je to rovnaké, čo je na začiatku 10 dolárov, kľudne zjednáte na 6.Spôsob jazdenia európan nepochopí asi nikdy, ja som mal prvýkrát pocit, že cez cestu sa v Phnom Penhe proste nedá prejsť.Iba ak by ste mali už doma dohodnutú zľavu v pohrebníctve.Potom som na to išiel sedliackym rozumom a  vylúčil som možnosť, že polovica mesta prežije život na jednej strane chodníka a druhá na druhej.Tak som privrel oči a poďme.A verte neverte, tá navonok nepreniknuteľná kolóna motoriek a taxíkov akoby na pokyn spomalila ja som bezpečne prešiel.Aby som vylúčil náhodu, skúsil som to ešte asi 5 razy za sebou. A funguje to !!! 

Pre dnešok sa s vami lúčim, ale netešte sa!Ďalšie reportáže, doplnené už aj fotografiami, na vás čakajú.